Wisla sa až do pohárového štvrťfinále dostala cez oponentov z nižších súťaží, potom však musela skoliť hneď trojicu prvoligistov. Po Widzewe Lodž a Piaste Gliwice vo štvrtok zdolala Pogon Štetín po tom, čo vyrovnala až v deviatej minúte nadstavenia. Jediný gól predĺženia následne vsietil hneď v jeho úvode jeden z mnohých Španielov v kádri krakovského celku Angel Rodado. Jeho zásah znamenal, že na rozdiel od Arky Gdyňe spred troch rokov sa tentoraz druholigovému klubu podarilo zdvihnúť nad hlavu poľský pohár.
V rámci tohto tisícročia sme k podobnú stiuáciu videli aj v slovenských vodách. V ročníku 2001/02 sa z prvenstva tešil druholigový káder VTJ Koba Senec, ktorý vo finále s Matadorom Púchov uspel po výsledku 1:1 a následnom penaltovom rozstrele. O dva roky sa do boja o pohár dostali druholigové Ličartovce, proti Artmedii Petržalka ale nepochodili. Počas sezóny 2016/17 si z druhej najvyššej súťaže zahrala finále Skalica, Slovanu však podľahla 0:3.
Česko videlo dve obdoby týchto príbehov. Až do finále sa v roku 2009 dostalo Slovácko, o osem rokov neskôr sa rovnaký počin podaril Opave. Teplice, respektíve Zlín však v oboch prípadoch uzemnili ambície svojho súpera jediným gólom a čistým kontom.
Ani v kolíske futbalu sa mladší z divákov takejto senzácie nedočkali. Za bláznivý sa však dá považovať rok 2013. Finále prestížnejšieho FA Cupu ovládol Wigan, teda celok síce prvoligový, no v tom istom roku zostupujúci na nižšie poschodie. V rámci Ligového pohára skončila až na poslednej prekážke jazda Bradfordu City zo štvrtej ligy, ten schytal päťgólový debakel od Swansea.
Taliansko na tím z nižšej ligy v záverečnom zápase o trofej čaká už 30 rokov, Španielsko dokonca ešte dlhšie. Česť piatim najlepším ligám tak v tomto ohľade zachraňuje Francúzsko, kde sa prvotriedny zázrak podaril v máji 2009 Guingampu, hoci v Ligue 2 ho delili iba tri body od zostupových priečok. Pripojiť sa k svojim juhozápadným susedom môžu Nemci, za tri týždne totiž tamojšiemu šampiónovi Leverkusenu bude chcieť prekaziť double Kaiserslautern.
Ak sa pozrieme na rovnaké časové obdobie medzi dvadsiatku podľa koeficientu UEFA najsilnejších európskych líg, teda krajín postavených vyššie ako Poľsko, na najväčšie prekvapenie narazíme v Rakúsku. Pod Alpami prvoligové celky padli od roku 2000 hneď dvakrát, po prvýkrát keď si hneď na prelome tisícročia osladil postup medzi elitu už zaniknutý klub FC Kärnten. V roku 2013 pripravila fanúšikom prvotriedne sklamanie Austria Viedeň, vo finále totiž nestačila na Pasching dokonca z tretej ligovej úrovne.
Ak zostaneme ešte v nemecky hovoriacich krajinách, môžeme sa obzrieť do doby pred 18 rokmi, keď sa z unikátneho zárezu radoval Sion. Hoci v domácom vyraďovacom turnaji uspel celkovo 13-krát, penaltové víťazstvo nad Young Boys sa rozhodne zapísalo medzi tie najpamätnejšie. Na prekvapenie narazíme aj v Belgicku päť rokov späť. Mechelen svoju postupovú sezónu fanúšikom ešte významne okorenil, keď si po víťazstve nad Gentom pripísal svoj historicky druhý pohárový triumf.
Pomerne bizarného rozuzlenia sa dočkal škótsky pohár v sezóne 2015/16. V historicky prvom tamojšom finále bez účasti tímov z najvyššej súťaže oslavovali hráči Hibernians, ktorí prekonali na výslnie sa postupne vracajúcich Rangers. Zaujímavou štatistikou disponuje aj izraelský Hapoel Ramat-Gan. Ten totiž tamojší štátny pohár vyhral dvakrát – prvýkrát v roku 2003 ešte ako druholigový, znova potom o 10 rokov neskôr v čase, keď sa zároveň musel odpratať z elitnej spoločnosti.
Aby bol náš zoznam kompletný, musíme zamieriť ešte na sever Európy. V Dánsku sa na jar 2006 radovalo Randers, čistokrvným druholigovým víťazom v Nórsku sa stal v roku 2012 Hodd. Zamotaná situácia nastala o 10 sezón neskôr. Záverečné boje sa totiž vinou majstrovstiev sveta a ďalších faktorov namiesto jesene, teda konca nórskeho ročníka, hrali až na jar. Brann sa do osemfinále prebojoval ako tím z druhej ligy, záverečné štyri zápasy však zvládol v čase, keď už nastupoval v Eliteserien.
Či už tento počin k ostatným započítame, alebo nie, Wisla sa zaradila do veľmi úzkej a vybranej spoločnosti.